Budem vám rozprávať o tom, ako sa generálny riaditeľ spoločnosti Kässbohrer Jens Rottmair vydal do našej trnavskej pobočky, čo si o nás myslel a čo si všimol pri ceste po slovenských horách a skiareáloch.
Ten, kto Jensa Rottmaira nepozná, by asi mal vedieť, že je to nielen šéf šéfov v Kässbohreri, ale že je to tiež vysoký, silný a energický chlap, ktorý má rád lyžovanie a vysokohorskú turistiku. A tak, keď sme sa spolu dohadovali na návšteve Slovenska, zhodli sme sa, že spojíme užitočné s príjemným a trochu si zašportujeme. Áno, to som si dal poriadne do tela. Teraz ale trošku predbieham udalosti.
Začneme tým, ako k tejto návšteve vlastne došlo. V tomto roku sme získali od Kässbohreru poverenie zastupovať predaj a servis strojov značky PistenBully aj na slovenskom trhu. Bola to pre nás veľká udalosť, a Jens nám zrazu povedal, ako veľmi mu záleží na tom, aby sa nám prevzatie trhu podarilo. Prišiel nás teda podporiť, povzbudiť a, samozrejme, aj tak trošku skontrolovať. Jens má k Slovensku zvláštny osobný vzťah. V minulosti tu tri roky žil a pracoval. Chcel teda vidieť, ako sa tu veci odvtedy zmenili a ako sa nám práca darí.
Len aby bolo jasno, Kässbohrer má po svete viac než 60 obchodných zastúpení, takže taká osobná návšteva generálneho riaditeľa nie je vôbec bežnou záležitosťou a my sme si toho boli vedomí. Tesne pred jeho príletom sme preto u nás v TopKarMoto prežívali pocity neurčitého napätia. Bola to taká tá zmes radosti a obáv.
Jensa som vyzdvihol na letisku v Bratislave. Cestou do Trnavy sme sa v aute rozprávali o rodine, o našich psoch, o cestovaní, plánoch na letné dovolenky, skrátka o živote mimo práce. Bolo príjemné vidieť, že aj taký vyťažený a vysokopostavený človek dokáže byť prirodzený, uvoľnený a ľudský. A že má dokonca aj zmysel pre humor.
Keď sme dorazili do našej pobočky, čakalo nás prirodzene zoznamovacie kolo. S veľkou časťou nášho slovenského tímu sa Jens stretol prvýkrát. Predstavil sa mu tak okrem iného šéf pobočky Vladimír Winter a jeho asistentka Angelika Hrašnová. Tá si hneď získala Jensov obdiv a rešpekt pre jej vynikajúcu nemčinu. Vďaka rodinným väzbám ju totiž má na úrovni rodeného hovoriaceho. Na prehliadke nášho kancelárskeho a technického zázemia sa zúčastnil aj servisný riaditeľ Honza Kosek.
Veľmi sa mu u nás páčilo. A bolo vidieť, že to nehovorí len tak zo slušnosti. Hovoril, že máme štýl a profesionálnu úroveň. To nás nadchlo, a tak sme mu hneď začali opisovať, aké máme vyhliadnuté ďalšie priestory, kde sa budeme rozvíjať a kam umiestnime ďalší sklad a servisnú halu. Myslím, že ho to naše nadšenie muselo asi celkom baviť.
Keď sme sa potom usadili do zasadacej miestnosti, najskôr nám opísal, ako vnímal proces nášho vstupu na slovenský trh, a potom nám načrtol výhľad budúceho vývoja a cieľov, za ktorými kráča Kässbohrer.
Keď charakterizoval náš proces preberania slovenského trhu a výsledky, ktoré sme dosiahli, hovoril len v superlatívoch. Ocenil najmä to, ako rýchlo sme sa dokázali zorientovať a získať si dôveru obchodných partnerov. A tiež, ako sme v takom krátkom čase, pri relatívne malom počte ľudí, dokázali absorbovať potreby takého množstva klientov. Už len ten počet posezónnych servisných zásahov, ktoré sme stačili za ten krátky čas prijať a odbaviť, je absolútne výnimočný. Marketingové oddelenie Kässbohreru vraj už dostalo za úlohu napísať o TopKarMoto a jeho príbehu o slovenskom úspechu veľký článok, ktorý bude otlačený v celosvetovo distribuovanom firemnom časopise. Boli sme z jeho slov, samozrejme, nadšení. Z Trnavy sme ešte v ten istý deň odišli do Tatier.
Mali sme taký plán. Najskôr si vyrazíme na taký malý, príjemný, športový výstup do hôr, potom urobíme jednu prezentáciu a nakoniec navštívime niekoľko skiareálov.
Ráno sme sa teda stretli pred hotelom v outdoorovom oblečení. Pripadal som si trošku nepatrične, asi ako ľadový medveď, ktorý omylom vstúpil do kozmetického salónu. Nie som práve typ na dlhé horské prechádzky. Rád jazdím na bicykli, občas si zabehám, ale horské túry, tie ma zatiaľ nikdy nezlákali. A teraz som mal pred sebou výstup na Lomnický štít. Čo vám budem hovoriť. Bola to zaberačka. Jens bol stále predo mnou, myslím, že sa azda ani raz nezadýchal. Mali sme šťastie na nádherné počasie. Také sa vraj vydarí len niekoľkokrát do roka. Na Skalnatom plese sme obdivovali modernú samoobslužnú reštauráciu, kde sme si urobili príjemnú prestávku. Po návrate do Starého Smokovca nás čakala prezentácia vývoja noviniek a svetových trendov. Jens si túto špeciálnu prednášku pripravil pre skupinu manažérov významných slovenských horských stredísk. V diskusii o vývojových trendoch Kässbohreru bola veľká časť pozornosti venovaná téme SnowSat.
Zo živosti, s akou prebiehala vzájomná komunikácia, bolo zjavné, že účastníkov prezentácie možnosti tejto technológie naozaj zaujali. SnowSat skutočne nie je len systém na meranie snehu. Dokáže spolupracovať so zasnežovacím systémom, so servisným zázemím, s dielňou, pomôže s objednávaním náhradných dielov, údržbou a pravidelnými prehliadkami. Skrátka, dokáže používateľom ušetriť veľa času a nákladov s prevádzkou. Navyše udržuje detailný prehľad o histórii stroja. Inými slovami je to nástroj, ktorému patrí budúcnosť.
Na druhý deň sme sa vydali na potulky po slovenských skiareáloch. Len tak sme šli od jedného skiareálu k druhému a prezerali sme si, čo je kde nové a zaujímavé. Jens sa mi pri tej ceste zveril, že je milo prekvapený tým, ako veľmi sa na Slovensku za posledné roky zlepšila úroveň zázemia a služieb horských stredísk. Bolo vidieť, že sa mu tu veľmi páči. Keď sme odchádzali smerom na Bratislavu, dohodli sme sa, že si ten výlet ešte zopakujeme. Ale niekedy v zime, aby si Jens mohol poriadne zalyžovať. Veľmi sa na to teším, ale varoval som ho, že som asi rovnako dobrý lyžiar, ako som turista.
Nebolo to plánované, ale zhodou okolností to tak vyšlo. Keď som tretí deň návštevy odviezol Jensa na letisko, čakal tam na nás Norbert Havran, vedúci nášho slovenského predaja. A spolu s ním tam bol záujemca o nákup nového stroja. Využili príležitosť, ktorá sa len tak nenaskytá. Prišli, aby za účasti generálneho riaditeľa Kässbohreru podpísali zmluvu o nákupe nového stroja PistenBully 400.
V budove odletovej haly letiska sme si spolu s Jensom a budúcim majiteľom vyjasnili posledné body zmluvy a prekvapenie bolo na svete. Vzájomný podpis zmluvy robil symbolickú bodku za naším stretnutím, po ktorom vo mne zostáva veľa krásnych dojmov a zážitkov.
Svoje cestovné zážitky rozprával
Pavel Lipenský, konateľ spoločnosti TopKarMoto
